Komunikácia

Pre obecnú samosprávu je efektívna komunikácia cestou, ktorá vedie k vytváraniu i udržiavaniu dobrých a vzájomne prospešných vzťahov s verejnosťou. V období informačných technológií sa ani samospráva nemôže vyhnúť cieľavedomému rozvoju komunikácie s občanmi. Uspokojenie potreby komunikovať je v súčasnosti aktuálnou nevyhnutnosťou, predpokladom a východiskom spolupráce. Komunikácia je aktuálna nevyhnutnosť, predpoklad a východisko spolupráce a predstavuje proces prenosu informácie od odosielateľa k príjemcovi.

Komunikácia samosprávy smerom k občanom by mala pozostávať z činností zameraných na vytvorenie, udržanie alebo zmenu postojov a správania verejnosti. V tomto zmysle sa obec nemôže obmedziť len na poskytovanie služieb občanom. Úlohou obce by malo byť docieliť, aby rozhodujúce subjekty v spravovanom celku predovšetkým aktívne spolupracovali. Preto je veľmi dôležité uvedomiť si, že aktívnym sa stáva človek presvedčený a najmä dobre informovaný.

Celý marketingový proces je založený na komunikácii, predovšetkým na komunikácii so zákazníkom – od zisťovania potrieb a želaní formou marketingového výskumu až po fázu predaja produktu a komunikáciu uskutočnenú po nákupe. Inak by to nemalo byť ani v marketingu Obce. Obecný úrad je zodpovedný za rozvoj spravovaného územia, a preto by mali cieľavedome komunikovať so subjektmi v území i mimo neho, s cieľom zabezpečiť prosperitu územia.

Je potrebne si uvedomiť, že prostriedky, ktoré sú efektívne vložené do marketingovej komunikácie sú investíciou, ktorá sa mnohonásobne vráti.

Efektívne sa zúročia len vtedy, keď sa potrebné informácie dostanú čo najväčšiemu počtu ľudí, ktorému sú určené.

Subjekty, s ktorými musí komunikovať, môžeme rozdeliť do štyroch skupín:

  1. subjekty, ktoré v obci žijú a pôsobia – obyvatelia s trvalým i prechodným pobytom, miestne podniky a organizácie hospodárskej a finančnej sféry, inštitúcie národného a medzinárodného významu, záujmové zväzy, občianske iniciatívy, spoločenské združenia, cirkev, miestne médiá a pod.,
  2. tí, ktorí do obce prichádzajú – turisti, študenti, imigrujúca pracovná sila, medzinárodní partneri, fondy, nadácie, masmédiá – tlač, rozhlas, televízia,
  3. tí, ktorí by do obce mohli prísť – potenciálni obyvatelia, podnikatelia, návštevníci a pod.,
  4. zamestnanci úradu samosprávy.

Aj vzhľadom na hore uvedené hovoríme o troch formách marketingovej komunikácie a to:

  • komunikácii v regióne (v obci),
  • komunikácii s dosahom za hranice regiónu (obce),
  • internej komunikácii – komunikácii so zamestnancami miestnej samosprávy, ktorá realizuje regionálny marketing.

Marketingová komunikácia v obci prebieha v dvoch smeroch:

  1. odosielateľom informácie je úrad miestnej samosprávy a prijímateľom je verejnosť,
  2. odosielateľom informácie je verejnosť a prijímateľom je úrad miestnej samosprávy.

V niektorých prípadoch môže komunikácii medzi týmito dvoma subjektmi napomáhať sprostredkovateľ (napr. občianske združenie, poslanci, komisie …).

Zvýšená fluktuácia obyvateľstva je takisto jedným z dôvodov, prečo by obec mala používať komunikačné nástroje, najmä public relations. V poslednom desaťročí sa nároky občanov na služby, ktoré očakávajú od svojej obce, rapídne zvýšili. So zvýšenými požiadavkami na služby idú ruka v ruke zvýšené nároky na informovanosť o týchto službách. Samospráva na Slovensku zostáva pravdepodobne najlepšie kontrolovateľnou zložkou verejnej správy.

Pre obecný úrad by mali byť prvoradé vzťahy s obyvateľmi, preto by sa mal zaujímať o ich názory. Len otvorená diskusia (správna komunikácia) môže zmeniť nesprávny názor alebo potlačiť averziu.

Pre každý úrad samosprávy je dôležité:

  • ako ho jeho obyvatelia vnímajú,
  • ako sa spolupodieľajú na realizácii rozvojových zámerov,
  • ako sú prístupní zmenám,
  • ako vzájomne spolupracujú a pod.

Z hľadiska budovania vzájomne dobrých vzťahov, dôvery a spolupráce je potrebné zo strany obce:

  • pravidelne informovať, prezentovať a vysvetľovať, čo pre obyvateľov samospráva robí;
  • zapojiť občanov do rozvoja mesta. Iniciatíve sa medze nekladú – z oboch strán. Pomoc samosprávy je v tomto prípade nevyhnutná, aj keď môže nadobudnúť rôzne formy: vedenie, facilitácia, sprostredkovanie kontaktov, finančná pomoc a pod.;
  • robiť prieskumy verejnej mienky a prieskumy trhu – neustále zisťovať, čo chcú občania a čo chcú zákazníci, aj keď je to niekedy ich dvojjediná úloha;
  • poskytovať kvalitné služby a neustále hľadať možnosti ako kvalitu zvyšovať (kvalitu treba vedieť odmerať alebo charakterizovať, na to môžu slúžiť štandardy);
  • spolupracovať s občanmi, vzdelávať ich (výber tém podľa stratégie rozvoja obce, napr. ako a čo môže občan žiadať od obce, zlepšenie vzťahu obyvateľov navzájom, ako zakladať občianske združenia atď).;
  • občana chápať ako svojho zákazníka, to znamená poznať jeho potreby a požiadavky a rešpektovať ich;
  • informovať občanov o práci samosprávnych orgánov a obecných organizácií;
  • vysvetliť prácu mestskej samosprávy a jej program tak, aby občania rozumeli a mohli využívať jeho výhody;
  • zabezpečiť spätnú väzbu v záujme pokračovania, získať záujem a podporu verejnosti pre svoje zámery projekty, programy;
  • podporovať pocit spolupatričnosti k svojej obci a lokálnej hrdosti.

Všetky tieto body možno zhrnúť do jedného základného – treba dosiahnuť želanú úroveň informovanosti občanov, ktorá umožní predchádzať konfliktom prameniacim z nevedomosti, budovať priaznivú verejnú mienku o činnosti samosprávy a pocit spolupatričnosti na rozhodnutiach obecných orgánov. Všeobecne platí, že mnohé problémy a nedostatky v riadení nie sú ani tak otázkou chýbajúcej odbornosti, dostatočných skúseností či ktovieakých právomocí, ale na prvom mieste schopnosti komunikovať.

Jozef Bialončík