Korupcia a klientelizmus

Slovo „korupcia“ je latinského pôvodu a vychádza z dvoch slov rumpere, čo znamená zlomiť, pretrhnú a corruptus, s významom zvrátený, mravne zvrhlý, podplatný, zvedený.

Už zo samotného prekladu si môžeme všimnúť, že v tom slove je veľa negatívneho, ktorým korupcia bez pochyby aj je.

Jednou z možných foriem korupcie je aj klientelizmus ktorý zároveň predstavuje aj konflikt záujmov verejných činiteľov ako aj osôb zúčastnených v procese.

Obvykle to býva proces kde sa ponuky zo strany priateľov, kolegov alebo rodinných príslušníkov uprednostňujú na úkor ponúk od vzťahovo neutrálnych osôb, ktoré sú rovnako dobré, prípadne ešte lepšie. Ak sa do toho zapoja nie len jednotlivci dá sa hovoriť o jej inštitucionalizácii.

Predmetná inštitucionalizácia sa takisto odráža v dlhodobejšom vytváraní výhod medzi členmi spriaznenej siete. Už nie je dôležité kto je korumpovaný a kto korumpujúci, vzhľadom na vysoký počet transakcií.

Elementárnou snahou je mať prístup ku všetkým dôležitým zložkám moci politikom, policajtom, sudcom, médiám, atď. Práve tieto spojenia zaručujú vysoké zisky a sťažujú odhalenie korupčných transakcií.

Siete klientelizmu sú väčšinou uzavreté, jednak preto, že zapojenie menšieho okruhu ľudí do siete zvyšuje zisk pre jednotlivca a jednak preto, lebo uľahčuje kontrolu korupčných pravidiel. Skupiny sú prepojené v najrozličnejších sférach ako obchodovanie s citlivými informáciami, konkurzy a ich súdne riešenia, privatizácie, alebo verejné obstarávanie.

Klientelizmus prináša riziko, ktoré spočíva v popretí demokratických princípov spoločnosti a to hlavne rovnosti pred zákonom, keďže sa spoločnosť pomaly začína rozdeľovať na stíhateľných a nestíhateľných. Príležitosť pre vznik korupcie v podstate nastáva všade tam, kde sa ľuďom (v tomto prípade verejným činiteľom), zverujú rôzne právomoci.

Ako už bolo spomenuté, jedným z korupčných aspektov, na ktorý nemožno zabúdať sú osobné vlastnosti a morálny kredit jednotlivcov. Najväčšie korupčné príležitosti zároveň vznikajú tam, kde možno skryte a neobmedzene rozhodovať o rozdelení určitých statkov. K tomuto skrytému rozhodovaniu napomáha mnohopočetný a neprehľadný byrokratický aparát. Príčiny vzniku korupcie ovplyvňuje mnoho sociokultúrnych, ekonomických ale aj politických faktorov. K tým najtypickejším patrí výška úplatku, byrokratická kultúra, systém kontroly, normatívny systém alebo silná korupčná klíma. Čo teda podporuje vznik korupcie a korupčného jednania?

Chudoba, resp. bohatstvo štátu je jednou z najvýznamnejších príčin rastu korupcie a klientelizmu, predstavuje to s čím do určitej miery súvisí kvalita, štátnej, správy. Bohatý štát disponuje kvalifikovanou, výkonnou, stabilizovanou a málopočetnou byrokraciou a vzdelanými úradníkmi, ktorí sa do svojich funkcií vypracovali samostatne a sú podľa toho aj adekvátne finančne ohodnotení. V štátoch kde je štátna správa nekvalifikovaná, nestabilná a príliš mnohopočetná s nedostatočne finančne ohodnotenými úradníkmi, ktorí preferujú osobný záujem pred záujmom všeobecným, je miera korupcie ďaleko vyššia.

V bohatých krajinách majetok nehrá tak významnú rolu v rebríčku hodnôt ako v krajinách chudobnejších, kde je dávaný na obdiv. Vyspelé disponujú vyššou mierou zamestnanosti a funkčným dôchodkovým systémom, na rozdiel od chudobných, kde vládne sociálna neistota a korupcia predstavuje jednoduchý pôsob ako sa finančne zabezpečiť. Rola, médií a medializácie je v krajine takisto nezanedbateľným prvkom. Médiá sú už tradične manipulátorom verejnej mienky a preto silné a nezávislé médiá sú zárukou kontroly zo strany ľudu, pričom média závislé na mocenskej štruktúre majú tendenciu informovať verejnosť selektívnym spôsobom a tak prispievať k všeobecnej dezinformácii verejnosti. Funkčný, normatívny, systém, ktorý účinne eliminuje korupčné javy je základom toho, aby spoločnosť nenadobudla dojem, že korupčné jednanie je normálnym a prijateľným javom. V rámci prípravy nových právnych predpisov (aj v rámci previerky existujúcich) je vhodné, aby bolo sledované či predpisy svojou konštrukciou nemôžu nastoliť alebo umožniť korupčné jednanie napr. v dôsledku absencie hrozby sankcie, neexistencie kontrolných mechanizmov, koncentrácie rozhodovacej moci bez možnosti nezávislej kontroly, alebo v dôsledku časovo a vecne neprimeraného vybavovania vecí. Korupcia navyše prehlbuje spoločenské nerovnosti a zásadu rovných príležitostí. V najextrémnejších prípadoch má potenciál vytvárať paralelné, nevolené a nedemokratické mocenské štruktúry, ktoré majú mnohokrát veľmi blízko k organizovanému zločinu.

Druhy korupcie

Rôzne druhy korupcie sa od seba líšia hlavne svojou spoločenskou nebezpečnosťou. Najčastejšie delenie je delenie podľa rozsahu, teda na malú, administratívnu, korupciu, ktorá je v spoločnosti častejším javom, a na organizovanú, veľkú, korupciu, tzv. zneužívanie verejných zdrojov. Administratívna (byrokratická) korupcia vzniká tam, kde nie je dostatočný verejný dohľad a kontrolné mechanizmy nad jednotlivými úradníkmi. To dáva priestor súkromným subjektom aby si zaistili nejakú výhodu (podplácanie úradníkov), alebo aby si úradníci vyžiadali úplatok. Už spomínaná mnohopočetná a neprehľadná štátna správa dáva priestor pre vznik malého korupčného jednania, kedy je súkromný subjekt v podstate donútený k tomu, aby našiel ľahšie a rýchlejšie riešenie pomocou úplatku. Ďalší spôsob páchania korupcie v tomto prostredí, kde sú cieľovou skupinou malé podnikateľské subjekty, sa deje prostredníctvom zneužívania právomocí vyplývajúcich z dozornej činnosti verejnej správy, hlavne v prípadoch keď nie sú známe. Druhý typ korupcie, teda zneužívanie verejných zdrojov, je ojedinelým javom, no jej rozsah a spoločenská škodlivosť sú mnohonásobne vyššie. Zapojené bývajú politické špičky a predstavitelia verejného a spoločenského života, úplatky, ktoré sú značne väčšie ako pri administratívnej korupcii sú dobre utajované. Jednou z podôb ktorými sa vyznačuje táto veľká korupcia je sprenevera verejných zdrojov. Dochádza k nej napr. cez skryté rozpočtové položky či skryté bonusy k platom, ktoré prispievajú k neefektívnemu hospodáreniu s verejnými zdrojmi. Navyše sa v post. komunistických krajinách východnej Európy ku veľkému korupčnému jednaniu pridáva aj zneužívanie privatizácie. Miera organizovanosti a utajenia je na vysokej úrovni, ide o systémovú, pripravovanú a dlhodobú aktivitu s vytvorením klientelistických sietí. Korupciu na takejto úrovni je takmer nemožné odhaliť bežnými kontrolnými metódami keďže porušenie pravidiel často nemusí byť prítomné alebo je len ťažko dohľadateľné. Vyšetrovanie tohto typu korupcie je veľmi zložité a často vedie k stíhaniu len časti tejto organizovanej skupiny.

Najčastejšie oblasti pôsobenia korupcie

Korupcia zasahuje do všetkých oblastí života spoločnosti: do politiky, verejného aj súkromného sektoru, kultúry, atď. Podľa prieskumov verejnej mienky z roku 2010 sa na prvé miesto z hľadiska výskytu korupcie dostali politické strany, za nimi skončili úrady, ministerstvá a vláda. Školstvo, neziskový sektor a bankovníctvo si ľudia na druhej strane spájajú s korupciou najmenej. Pozornosť si zasluhuje aj poukazovanie na podozrenia z korupcie ako aj média. Spomínal som že silné a nezávislé médiá predstavujú jeden z pilierov demokratickej spoločnosti a je nevyhnutné aby neboli pod vplyvom korupcie selektované správy, ktoré verejnosti prinášajú. Oblasť obstarávania vecí pre súkromné záujmy občanov a pre podnikateľské subjekty je jednou z rizikových oblastí kde dochádza k zneužívaniu verejných funkcií. Korupcia v samosprávnych celkoch je prítomná ako u volených predstaviteľov, tak aj u starostov a členov obecných rád. Veľkosť samosprávneho celku pritom nemalou mierou prispieva k vzniku korupčného prostredia, vzhľadom na to, že čím je samosprávny celok väčší, tým je kontrola nad jeho správou komplikovanejšia.

Najčastejšími spôsobmi páchania korupcie je zneužívanie všeobecného majetku, neoprávnený predaj obecných pozemkov, bytových a nebytových priestorov, prideľovanie a predaj obecných bytov, vydávanie stavebných povolení, výkon kompetencie obce vo sfére životného prostredia. Verejné obstarávanie je jednou z oblastí, kde pôsobí prevažne politická korupcia. Je to oblasť so značným stretom verejného a súkromného záujmu, kde sa na jednej strane verejný subjekt snaží zaistiť verejné služby, na druhej strane sa zas podnikateľ usiluje o čo najväčší zisk. Verejné zákazky objemom značne prevyšujú obstarávania iného druhu a teda získanie tendru predstavuje pre dodávateľa významnú obchodnú transakciu. Práve tieto dôvody zvyšujú šancu, že sa dodávatelia začnú uchyľovať ku korupčným praktikám. Špecifikom verejného obstarávania je, že verejnosť nemá dostatočnú možnosť posudzovať kvalitu a realizáciu verejného projektu, keďže výstupy nie sú tak ľahko a očividne merateľné ako u bežného komerčného subjektu (na základe jeho ziskov a strát). Kontrolu zo strany verejnosti takisto znemožňuje fakt, že sa o parametroch a výsledku výberového konania rozhoduje prostredníctvom zložitých byrokratických a politických postupov. Ďalším faktorom, ktorý prispieva k riziku korupcie v tejto oblasti je skutočnosť, že pracovníci verejných zadávateľov rozhodujú o finančných prostriedkoch všetkých občanov, takže pri nesprávnom rozhodnutí vo forme nehospodárneho, neefektívneho nákupu nedopadá nežiaduci efekt priamo na tohto pracovníka, ale na všetkých daňových poplatníkov, ktorý tento výdaj neskôr zaplatia. Ak však pracovník verejnej správy prijme úplatok (s cieľom uskutočniť takýto nehospodárny obchod), zvyšuje si svoj prospech priamo a len málokoho v takejto situácii zaujíma, že náklady vyjadrené zvýšením ceny za obchod sa prenesú na ostatných občanov.

Príklady pre kritické myslenie:

  1. Ministerstvo prideľuje dotácie poľnohospodárskym podnikom. Dostala ich aj firma, kde bol minister v minulosti spoločníkom. Bráni sa tým, že neporušil žiaden zákon a dotácie dostali všetky firmy, ktoré o to požiadali.
  2. Stála zákazníčka dá v kaderníctve prepitné, pretože je veľmi spokojná s novým účesom a milým prístupom kaderníčky.
  3. Manželka muža, ktorého majú operovať, prinesie pred operáciou lekárovi a sestričkám kávu.
  4. Pacient v nemocnici prinesie sestričkám pri prepustení bonboniéru.
  5. Občianske združenie združujúce starostov miest a obcí využíva všetky cesty a politické prepojenia na to, aby nebola prijatá zmena zákona, ktorá by umožnila externú kontrolu finančného hospodárenia miest a obcí.
  6. Vysoko postavený úradník Ministerstva zdravotníctva SR a jeho bývalý spolužiak, obvodný lekár, požadovali 30 000 € od súkromného podnikateľa za to, že dajú ministrovi na podpis povolenie na privatizáciu rádiodiagnostického odboru pre súkromný sektor.
  7. Obecne zákazky dostáva v obci manžel zamestnankyne úradu, Zamestnankyňa bráni transparentnosť tým, že jeho ponuka je stále najnižšia. Môže zamestnankyňa mať informácie ohľadom „iných ponúk aby ponuka jej manžela bola najnižšia?

Rozhodnite, v ktorých prípadoch ide o korupciu resp. o klientelizmus. Svoje rozhodnutie zdôvodnite.

Rozlišujte právnu a politickú rovinu problému.

Jozef Bialončík