Kritické myslenie nemôžeme automatizovať

Človek v súčasnosti čoraz menej používa kritické myslenie na overenie pravdivosti informácií, ktoré sa k nemu dostanú. Bez toho, aby si pravdivosť overil, šíri informácie ďalej. Dôvodom jeho presvedčenia v pravdivosť informácií je pôvod alebo „spoľahlivý“ zdroj informácie napr. TV stanica s vysokou sledovanosťou, alebo napr. osoba s vyšším spoločenským statusom – napr. minister vnútra, starosta obce. Zároveň naše myslenie ovplyvňuje naše presvedčenie, ktoré vytláča kritické myslenie. Napríklad správu podanú od politika, alebo starostu obce, ktorého preferujeme, považujeme za pravdivú, bez toho aby sme si ju overili (napr.: správa o tom, že starosta obce má už druhé volebné obdobie smolu, že „vyfasoval“ zlých poslancov, pričom poslanci podporili každý zmysluplný návrh, alebo správa o tom, že referendum je o rozdielnosti názorov starej a novej časti obce, pričom faktom je, že polovica voličov v starej časti obce podpísala petíciu). Mali by sme správy a informácie kritický posudzovať a overiť si ich pravdivosť. Niekedy stačí overiť si ich z viacerých zdrojov, prípadne vypočuť si aj druhú stranu a až potom si vytvoriť názor.

Viac tu …