Lokálna politika – spája nás, či rozdeľuje?

Slovo rozvoj, z angl. development predstavuje pozitívnu zmenu ako symbol dnešnej doby. V prípade miestneho rozvoja sa jedná o cieľavedomú ľudskú aktivitu spojenú s realizovaním stratégií rozvoja – teda snahu, aby sa stali ekonomicky a sociálne vyspelejšími, lepšími. Všeobecne je možné povedať, že rozvoj regiónu, alebo obce je celistvým procesom zameraným na dosiahnutie pokroku v ekonomickej, sociálnej, kultúrnej a environmentálnej oblasti s cieľom využiť existujúci potenciál pre zvyšovanie kvality života obyvateľov a ich životnej úrovne. Cieľavedomou ľudskou aktivitou – realizovaním stratégií rozvoja sa región stáva ekonomicky a sociálne vyspelejším, alebo naopak zaostávajúcim za inými regiónmi (aj s podobnými predpokladmi).

Dlhodobo udržateľný rozvoj je postavený na schopnosti organizačných jednotiek (vedenia obce) zlepšiť výkonnosť pomocou neustálych inovácií, procesov učenia sa, tvorby a znalostí. Typickou vlastnosťou ekonomického regiónu je stanovenie cieľov a cieľavedomá aktivita s konkrétnou stratégiou pre ich dosiahnutie. Očakáva sa, že prispeje k naplneniu cieľov, očakávaní a potrieb obyvateľov.

Združenie miest a obcí Slovenska v rámci kolektívu autorov spracovalo odborný dokument, ktorý sa venuje hospodárskej politike ako nástroju pre rozvoj miestnej ekonomiky. Okrem vymedzenia verejnoprospešných činností sa venuje aj téme medziobecnej spolupráce a budovaniu Smart regiónov prostredníctvom napojenia sa do MAS (Miestnych akčných skupín). Samostatnú časť štúdie tvoria aj významné aspekty a metodiky foriem verejného obstarávania. Táto štúdia je východiskom pre prácu v miestnych samosprávach a zároveň inšpiráciou pre ich ďalšie rozhodovanie.

Miestna územná samospráva (obecný úrad) počnúc územným plánom a končiac zabezpečovaním verejnoprospešných činností a reguláciou ekonomickej činnosti na svojom území formuje lokálnu hospodársku politiku, s ktorou priamo súvisí rozvoj miestnej ekonomiky, tvorba pracovných miest, zhodnocovanie a zveľaďovanie verejného majetku a napokon aj potrebná medzi-obecná spolupráca.

Z uvedeného vyplýva, že dostupných informácií k správnemu vedeniu obce je naozaj dostatok. Právom si kladieme otázku: Kde sa stala chyba? Prečo naša obec nepôsobí tak, ako niektoré susedné obce?

Za obdobie posledného roka som sa ako poslanec úprimne usilovala naštartovať procesy nevyhnutné pre vývoj obce unblock. V predchádzajúcich príspevkoch na webstránke www.spoluzadulovu.sk sme spoločne ako občianski aktivisti priblížili v príspevkoch konkrétne kroky našich aktivít.

Stručne povedané:

  1. Projekt revitalizácie parku pri OcÚ nás stál doposiaľ viac, ako 6.000 €. Dôvodom jeho neschválenia nebol nedostatok financií v rámci Výzvy, ale nedostatočná príprava strategických dokumentov obce a celkovo slabá pripravenosť zadávateľa projektu (p. starostka), nakoľko projekt nebol v súlade s opatreniami Výzvy. Vyhodnotenie danej situácie slovami zadávateľa projektu: „veď nie všetky projekty sú úspešné“. Áno, súhlasím, avšak musím konštatovať, že starosta nesie konkrétnu mieru zodpovednosti za svoje výsledky, v tomto prípade sa jedná o fiasko, prepadák.
  2. Projekt kompostovisko je v procese riešenia s urbariátom. Podarilo sa nám (aktivistom) dohodnúť predbežne prenájom plochy, ktorú doposiaľ obhospodarovalo družstvo Agroplus Prešov a jednanie dosiahlo úspech aj v tom, že nám nielen prepustia potrebné územie, ale i zapracujú vzniknutý kompost do pôdy, čím sa znížia náklady na likvidáciu zeleného odpadu. V súvislosti s kompostoviskom som prednedávnom predložila návrh na prípravu projektu pre získanie traktora s príslušenstvom a mobilnou kompostárňou. Návrh nepodporili viacerí poslanci a pracovníci OcÚ. Dôvody mali rôzne, napríklad načo nám je traktor, aké má využitie, kto bude traktor šoférovať a pod. Po tejto odozve a pre krátkosť času sme ako obec prišli o možnosť získať technické zariadenie a vybavenie v hodnote 5 % z celkovej sumy. Možno v inej časti sveta by prejavili nesklonnú vďaku za takúto možnosť. No hrdosť vedenia našej obce nás ďalej nepustí.
  3. Pred približne rokom som predniesla na OZ prezentáciu, kde som poukázala na žalostný stav obecných budov. Futbalisti urobili aj za málo peňazí, čo bolo v ich silách a výsledok je markantný. Pani učiteľka Jarkovská v MŠ však nemá tým fyzicky zdatných športovcov a jej návrh na Projekt o rekonštrukciu obecnej škôlky p. starostka odignorovala. Namiesto toho už rok hľadá (zatiaľ neúspešne) spôsob, ako zaplátať rozpadávajúcu sa strechu. Tu napríklad kolega p. Ivanecký bez okolkov navrhol OZ odsúhlasenie sumy na strechu v desiatkach tisícoch € a pritom mohla celá budova byť kompletne zrekonštuovaná za 5 % z celkovej sumy obnovy objektu.
  4. V tom istom čase som dotazovala p. starostku k technickému stavu mosta smerom na Záborské. Odpoveď som nedostala dodnes, asi kým most samovoľne nespadne, tak to podľa jej slov: „netreba riešiť“.
  5. Skládka plastov je samostatná kapitola, natrafila som na ňu v čase, keď som hľadala pozemok vhodný pre kompostovisko. Možno nie každý vníma rovnako prírodu a životné prostredie, pre mňa však bol tento objav skutočne nešťastím.
  6. Zážitok pri vzniku mimoriadnej situácie ma dostal najviac. Prekopané plynové potrubie a únik plynu okrem iných hlásil náčelníkovi krízového štábu (starostke) aj poslanec p. Spišák, nakoľko býva v bezprostrednej blízkosti. Odpoveď náčelníka krízového štábu (starostky) bola: „Neprídem, mám na práci niečo iné“ … musela ho riadne šokovať. Nevadí, aspoň mesto Prešov bolo úspešné a jeho krízovému štábu sa predsa len podarilo doviesť našu p. starostku na tvár miesta. Čo všetko sa ukázalo počas tejto mimoriadnej situácie? Naozaj veľa skutočností:
    • obec zanedbáva skúšku sirén, povinnú zo zákona.
    • nefunguje krízový štáb. Po informácii p. starostky, ktorá sa náhle zjavila vo dverách so slovami: „Nemôžem sa zúčastniť schôdze OZ, lebo je hlásený únik plynu“ (dve hodiny po jeho vyhlásení) sme všetci prítomní (min. 30 osôb) nedostali žiadne informácie, ako máme postupovať. Zástupca náčelníka krízového štábu (p. Bednár) sa zodvihol a odišiel so slovami, že ide preveriť situáciu. Opäť sme zostali bez inštrukcií. Nebolo známe, kto každý je členom krízového štábu a aké má úlohy. Situácia by sa dala nazvať v skratke aj: úplný chaos!

Od tohto momentu nemám pocit, že sme pre našu rodinnú investíciu do bývania vybrali naozaj „dobré miesto pre život“. Ak nevie v potrebnej miere vedenie obce zabezpečiť ani základné potreby bezpečia a istoty pre obyvateľov, na čom plánuje stavať rozvoj obce ďalej?

Presne pred rokom som absolvovala 2.600 km kvôli stretnutiu Komisie pre výstavbu a regionálny rozvoj, ktorú vediem. Práve tam som mala s kolegami záujem o rozpracovanie stratégie pre infraštruktúru, sociálne a kultúrne záležitosti. Všetci poslanci si našli čas, len p. starostka si presne na tento termín naplánovala varenie oškvarkov na zabíjačku, lebo zjavne to je základom jej stratégie rozvoja obce a zabezpečenia lepšieho miesta pre život.

Ako poslanci sme boli pomerne súdržní a naozaj sa snažili hľadať možnosti i riešenia pre zlepšenie celkovej úrovne obce. Po čase nás začal rozdeľovať nejasný element, ktorý dnes vieme vyhodnotiť. Práve dobre platené pracovné miesto a výhody s ním spojené sú dôvodom, prečo dnes OZ stojí oproti sebe v dvoch táboroch.

Je obecná politika to, čo nás má spájať, či rozdeľovať? Obecná politika predsa musí stáť na pevných pilieroch spájania a zbližovania a to v logickom slede od hora až nadol. Je spravodlivé voči občanom, aby na ich úkor niekto obsadil dobre platené miesto a nepodával výsledky úmerné finančnému ohodnoteniu? Posúďte sami!

Alena Ňachajová