MHD

Volám sa Alena Ňachajová a od začiatku volebného obdobia (11/2018) pracujem ako poslanec Obecného zastupiteľstva (OZ) v Dulovej Vsi.

Dôvodom, prečo som sa aj napriek môjmu aktívnemu životu rozhodla pre tento krok bol celkový zanedbaný stav obce, do ktorej som sa s rodinou prisťahovala.

Môj predmet podnikania má širší záber, okrem prípravy, implementácie a hodnotenia projektových zámerov z EÚ sa dlhodobo venujem aj sprevádzaniu a výuke snežných športov. Všetky predmety môjho podnikania mi určujú záber videnia okolitého sveta zo širšej perspektívy, videnia lepšej budúcnosti.

Keď sme sa presťahovali do nového domu, ešte nebolo veľa času riešiť aj okolité prostredie, tak, ako väčšina ostatných ľudí som potrebovala riešiť veci okolo domu. Avšak po celý čas som vnímala, že sa v obci nič nedeje, nerozvíja, preto som sa na situáciu opýtala priamo starostky. Od nej som sa dozvedela, že ona má veľké plány, ale že ju brzdia poslanci, keď neschvaľujú jej zámery. Prišlo mi to nespravodlivé, že taká aktivita je doslova uhasená, preto som sa rozhodla kandidovať za poslanca.

Mala som predstavu, že keď budeme spolupracovať v tíme, určite sa podarí realizovať ciele, ktoré si starostka vytýčila. Mám veľa skúseností v práci s ľuďmi a tento môj naivný postoj dodnes nechápem. Skrátka som tomu naozaj uverila.

Prvá schôdza OZ bola búrlivá a nestačila som ani pochopiť o čo ide. Vnímala som to ako tzv. „vybavovanie si účtov“ a na otázku prečo nedostala verejnosť priestor pre otázky znela odpoveď, že na to nebol vhodný čas. Povedala som si, že teda asi starostka vie lepšie, veď už to robila predchádzajúce obdobie. Starostka bola priateľská od začiatku, stále ešte to vyzeralo nádejne, tak som si povedala, že sa ide do práce v plnom nasadení.
A tu sa to všetko začína. Trvalo mi chvíľu, kým som pochopila súvislosti, mea culpa. Tak sa z poslanca stal zároveň občiansky aktivista:

  • dva roky pred voľbami som oslovila starostku s myšlienkou zavedenia MHD v obci, odpoveď znela, že som jediná s touto požiadavkou,
  • po komunikácii s občanmi bolo zrejmé, že záujem majú, navrhla som predložiť dotazník,
  • o dva roky neskôr, v období ešte pred voľbami dotazník starostka predložila a o pol roka (po vyhodnotení) sa jasne ukázal záujem o MHD vo všetkých častiach obce.

Avšak nič nie je také ľahké, ako sa zdá. Dovolať sa na DPMP nie je skutočne ľahké (starostke sa to nepodarilo), ale nie je to nemožné (mne sa to podarilo):

  •  osobne som išla na DPMP, dohodla stretnutie s riaditeľom, absolvovali sme spolu so starostkou,
  • pracovníci DPMP prišli zamerať trasu linky, občania (Košariská) vypracovali návrh trasy a časy odchodu autobusu, DPMP ponúkol nakoniec inú, jedinú možnú trasu,
  • čas bežal, odpoveď neprichádzala, začala som osobne intervenovať na DPMP, ale pracovníčka ma zastavila, že nie som štatutár a nebude so mnou hovoriť (riaditeľ DPMP ten problém nemal),
  • starostka argumentuje nečinnosť v danej veci tým, že v DPMP prebiehajú zmeny na poste riaditeľa, avšak ten až do ukončenia svojej zmluvy plní riadne svoju funkciu.

V každej civilizovanej krajine je prepojenie vidieka a mesta jednou z priorít. Okrem šetrenia životného prostredia, výdajov na energie a hlavne čas pracujúcich ľudí tu ide aj o sociálnu inklúziu. Predsa nemožno v 21. storočí obmedziť pohyb osôb a odkázať ich na SAD, ktorá je preťažená a nespĺňa požiadavky kultúrneho cestovania.

Alena Ňachajová